Staronová tvár Lokomotívy Šurany: Martin Barci sa vracia pomôcť klubu aj mládeži

Stolný tenis hrá prakticky celý život. Martin Barci sa s raketou prvýkrát stretol už ako šesťročný, keď začínal pod vedením svojho prvého trénera Ľudovíta Vlačušku na škole v Kostolnom Seku časti Šurian. Dnes má 44 rokov, čo znamená, že pri stolnotenisových stoloch strávil už neuveriteľných 38 rokov.

Jeho kariéra je úzko spätá s viacerými klubmi v regióne, no najvýraznejšiu stopu zanechal predovšetkým v TTC Nové Zámky, kde pôsobil približne 27 rokov. Do Nových Zámkov prestúpil zo Šurian v roku 1994 ako 12-ročný hráč a postupne si prešiel všetkými okresnými súťažami až po 1. ligu. Spomína aj na časy s pánom Emilom Švajdom, či jeho trénerom Ľubomírom Haluškom, ktoré ho výrazne formovali po športovej aj ľudskej stránke.

V roku 2005 prišla krátka zastávka v Zemnom, kde spolu so Štefanom Ozorákom a Milanom Kozárom bojovali o postup z 3. ligy. Konkurencia však bola obrovská, keďže v súťaži pôsobila aj silná Nitra s Pavlom Megom a Janou Medříkovou.

O rok neskôr, v roku 2006 nasledoval návrat do Lokomotívy Šurany, kde zažil jedno z najúspešnejších období svojej kariéry. So Šuranmi postupne prešli z 3. ligy do 2. ligy a následne až do 1. ligy, ktorú klub hrával niekoľko sezón. Pri postupoch tímu výrazne pomáhali aj známe mená ako Tibor Šumský, Marek Weiss či Ľubomír Ježo. Martin odhaduje, že v drese Lokomotívy pôsobil približne päť rokov.

Po návrate viacerých hráčov do Nových Zámkov v roku 2011 zamieril do STO Bánov, kde pokračoval v 2. lige. Keď sa k tímu pridali Marek Šimunek a Andrej Kevický. Družstvu sa podarilo postúpiť do 1. ligy. V nej odohrali tri sezóny a Martin si dodnes pamätá aj cenné víťazstvo proti Novým Zámkom.

V roku 2017 sa opäť vrátil do TTC Nové Zámky. Hoci tím 1. ligu nevyhral, podarilo sa mu postúpiť do extraligy z druhého miesta. Martin si dokonca pripísal aj jeden kompletný zápas v extralige, no s úsmevom priznáva, že najvyššia súťaž už nebola úplne pre neho.

Okrem hráčskych skúseností chce dnes pomáhať aj ako pomocný tréner pri mládeži v Lokomotíve Šurany. Jasne pomenúva hodnoty, ktoré chce deťom odovzdávať: disciplínu, dochvíľnosť, pracovitosť a poctivý prístup k tréningom. Verí, že práve tieto vlastnosti sú základom každého športového rastu. Komunikáciu s rodičmi nevníma ako problém, no zdôrazňuje, že hlavné smerovanie mládeže by malo byť úlohou hlavného trénera.

A aké sú jeho ambície v novej sezóne? Odpoveď je úplne jasná a typická pre športovca, ktorý chce vždy víťaziť:

"3. ligu ideme vyhrať. Veď čo iné?"